Mať lietadlo v línii pohľadu (LOS) je základ pre kvalitný prenos videa – znie základná informácia pre FPV. Stačí to však?

Ak si spomeniete na školu a dokazovanie matematických viet, často ste sa stretli s výrazmi „nutná podmienka“ a „postačujúca podmienka“. Mať lietadlo v línii pohľadu je „nutná podmienka“. Bez toho to proste nejde – obzvlášť pri vyšších frekvenciách (5.8GHz) rádiové vlny proste neuhnú a cez prekážku neprejdú. Takže ak ju nedodržíte, môžete vidieť tmu a počuť „bum“. Čo asi nechce nikto.

Mnohí však netušia, že LOS nie je „postačujúca podmienka“. Je tu totiž ešte jedna maličkosť, na ktorú mnohí (obzvlášť začiatočníci) ľúbia pozabudnúť. Tým je dodržanie tzv. Fresnelovej zóny (číta sa to „frenelova“). Celý vtip je v tom, že rádiové vlny sa nešíria po priamke ako laser, ale potrebujú aj trošku priestoru naokolo. Tento priestor sa tvarovo podobá na vzducholoď grófa Zeppelina, cigaru, či, pre tých, čo si na to potrpia, elipsoid.  Takže ak si niekde hoviete na zemi a riadite si lietadielko nad neďalekými stromami, zdá sa všetko OK a ono nie je… Vyzerá to totiž takto:

Červená linka zobrazuje čiaru pohľadu, belasý obláčik je fresnelova zóna. Ako vidíte, stromy do nej celkom slušne zasahujú a tak, hoci zdanlivo je všetko v poriadku a lietadlo je v priamej viditeľnosti, signál bude rušený. Teraz otázka: viete, ako boli realizované lety na extrému vzdialenosť – či už Trappyho, či Roberta Montiela? Museli aj oni bojovať s fresnelovou zónou? Samozrejme, že áno – a existuje na to veľmi jednoduché riešenie:

Akonáhle chcete robiť let na väčšiu vzdialenosť, alebo lietať v roklinách či v uličkách (to druhé moc neodporúčam), tak je nutné si let naplánovať – a to nájdením a vyštveraním sa na najbližší vhodný kopec. Inak, aj keď zdanlivo vo výhľade, môže nastať to, o čom som písal na začiatku: tma a potom bum…